fotografia krajiny a architektúry

Fotenie krajiny

Fotografia krajiny je jeden z najstarších fotografických žánrov. Medzi rokmi 1841 a 1844 vytvoril stovky daguerrotypických snímkov krajín vo východnom stredomorí francúzsky fotograf Joseph-Philibert Girault de Prangey. Jedná sa o jedny z najstarších dochovalých fotografií Grécka, Palestíny, Egypta, Sýrie a Turecka. Fotografia krajiny alebo krajinárska fotografia zahŕňa širokú škálu fotografií snímaných vonku a obsahuje snímky krajiny. Tvorbou týchto obrazov sa zaoberá fotograf – takzvaný krajinkár. Používa postupy a techniky, ktoré vychádzajú z krajinomaľby.

Fotenie architektúry

Fotografia architektúry alebo mestská krajina zahŕňa širokú škálu fotografie architektúry snímaných rôznymi technikami a radí sa ku krajinárskej fotografii. Môže sa interpretovať z troch rôznych hľadísk. Z pohľadu investora bude dôležitý celkový dojem budovy a jej umiestnenie (kompozícia obrazu), staviteľ bude chcieť propagovať stavbu z estetického hľadiska a architekt si bude všímať zachytenie detailov. Jedna z prvních vytvorených a dochovaných fotografií bola v podstate fotografia architektúry – nesie názov Pohľad z okna v Le Gras približne z roku 1826 a jej autorom bol Francúz Joseph Nicéphore Niépce.