Ako na to?

V minulej časti sme si povedali, čo je športová fotografia a s čím sa na ňu vyzbrojiť. V tejto časti si povieme niečo o nastaveniach fotoaparátu a základoch pri fotení.

Nastavenie fotoaparátu

Veľmi dôležité je mať správne nastavený fotoaparát. Chyby sa v športovej fotografii neodpúšťajú a pri zle nastavenom fotoaparáte budete viac fotiek mazať, ako upravovať.

Prvá otázka, ktorá Vás možno napadne je, či fotiť RAW alebo JPG. Pokiaľ máte čas na úpravy fotiek, prípadne ich chcete aj umelecky spracovávať, jednoznačne odporúčam RAW. V tomto formáte môžete veľa chybných vecí napraviť. JPG väčšinou používajú fotografi, ktorí potrebujú čo najskôr dostať fotky do redakcií na publikovanie a nemajú veľa priestoru na úpravy. Avšak pozor! Ak používate fotoaparáty nižšej triedy, nezabudnite, že RAW je oveľa väčšie a spomalí Vám sériové snímanie.

Vyváženie bielej

 Dôležité nastavenie, hlavne ak budete fotiť do JPG. Pri halových športoch a športoch v exteriéri, kde sa nachádzajú veľké jednoliate farebné plochy, zabudnite na automatické nastavenie bielej. V halách je to z dôvodu použitia umelého osvetlenia. Aj keď Vám technik povie, že ich osvetlenie má XY kelvinov, neznamená to, že si ho nastavíte vo fotoaparáte a budete mať super vyváženú bielu. To preto, že svetlo sa odráža od podlahy, stien a tie sú väčšinou farebné, aby dobre vyzerali. Tým je výsledná farba svetla iná, ako je vyžarované svetlo. To isté platí pre exteriér, ako som spomínal, hlavne pri veľkých jednofarebných plochách, ako je trávnik, antuka, sneh a pod. Najhoršie svetelné podmienky bývajú pri starých krytých štadiónoch, kde niekedy boli montované okná, a okrem umelého osvetlenia sa Vám mieša aj denné, alebo dokonca slnečné svetlo a aj to len na niektorých častiach.

 Je niekoľko spôsobov, ako sa k správne vyváženej bielej dostať. Najdrahším je použiť špeciálne zariadenie, tzv. colormeter. Ten Vám dokáže zobraziť farebnú teplotu, LB/CC index (pre profesionálne zrkadlovky), LB/CC filter, ale aj svietivosť.

Druhá možnosť je použiť šedú tabuľku, ktorú zoženiete v prevedení od plastu, cez látku až po najlacnejšiu verziu papier. Odporúčam použitie kalibračných tabuliek, ktoré okrem nastavenia bielej umožňujú aj vytvorenie farebného profilu fotoaparátu pre vernejšie farby.

A najlacnejší, ale nie najpresnejší spôsob je nájsť si sivú plochu priamo na mieste fotenia. Tu sa mi osvedčilo napr. vyváženie bielej na ľadovej ploche  po prechode roľby na hokeji, kým je ľad ešte mokrý. Nemajte však v zábere reklamy na ľade a čiary.

Colormeter

Colormeter – meria dopadajúce svetlo, jeho farbu a svietivosť

Šedá tabuľka

Základná šedá tabuľka pre vyváženie bielej

Kalibračná tabuľka

Kalibračná tabuľka v praktickom prevedení. Pomocou softvéru si môžete vytvoriť aj farebný profil fotoaparátu napr. pre Light Room, ktorý Vám potom podá vernejšie farby

Expozícia

Manuálna, manuálna, manuálna a keď neviete fotiť v manuálnom režime, skúste aj tak manuálny režim.

Je niekoľko dôvodov, prečo fotiť v manuálnom režime. Športová fotografia je hlavne o emóciách a dynamike. Ak necháte fotoaparát rozhodovať o vašej clone a čase, hlavne dynamika sa môže stratiť. Nezanedbateľný dôvod sú aj plochy, o ktorých sme si hovorili pri vyvážení bielej. Expozícia je takýmito plochami klamaná, hlavne pri zimných športoch ako je hokej, lyžovanie a pod.

Na určenie správnej expozície môžete použiť samostatné expozimetre, ktoré oproti fotoaparátom, ktoré merajú expozíciu na základe odrazeného svetla od objektu, merajú priamo svetlo dopadajúce na objekt. Tým je meranie expozície presné a nie zmätočné, ako vo vstavaných expozimetroch fotoaparátov, najmä ak v obraze máte veľa bielych a čiernych plôch. Na presnejšie nameranie expozície odporúčam vyfotiť objekt v detaile v poloautomatickom režime, napr. portrétik, skontrolovať expozíciu vo fotoaparáte na histograme a čas a clonu uzamknúť, alebo ich nastaviť manuálne. Tým docielite to, že ak aj v zábere budete mať veľkú časť oblohy, snehu, ľadu, vody a pod. expozíciu budete mať správne nastavenú.

Expozimeter

Expozimeter – výhodou je meranie dopadajúceho svetla na objekt

Čas, clona a ISO

Pri športe, kde “behajú” ľudia je hranica času niekde na pomedzí 1/640s, nad ktorou budete mať “zamrznuté” (statické) objekty, pod týmto časom môžeme hovoriť o panningu (1/250s a nižšie). Nemýľme si však panning s rozmazanou fotkou. Ak na fotke nie je ani kúsok ostrý, nie je to panning, ale rozmazaná fotka. Neexistuje žiadne pravidlo, ako si presne nastaviť čas a clonu pri konkrétnych športoch.

Panning

Keďže umelé osvetlenie nebolo dostačujúce, nastavenie fotoaparátu bolo 1/125s pri f/2,8. Panning pridal dynamiku do snímky. Statický obraz by ste dosiahli pri čase cca 1/800s (fotka z preteku Indoor Kart Cup)

Non panning

Toto panning určite nie je. Toto je proste rozmazaná fotka (fotka z preteku Indoor Kart Cup)

Odporúčam využívať plnú dieru objektívov (čo najnižšie clonové číslo) v halách, ktoré máte k dispozícii. V športovej fotografii potrebujete odpichnúť hlavný dej od všetkých ostatných hráčov a možného rušivého pozadia. Vyššie clonové čísla môžete použiť vonku, ale v závislosti na ohniskovej vzdialenosti objektívu a vdialenosti objektu od Vás, aby ste zachovali malú hĺbku ostrosti.

Odpichnutie pozadia

Odpichnutie objektu od pozadia je spôsobené clonou f/2,8 a pridaná ešte umelá vinetácia objektívu pre zvýraznenie jazdca (fotka z preteku Indoor Kart Cup)

Odpichnutie

V prípade použitia vysokého clonového čísla by bolo všetko ostré, zanikol by lietajúci piesok a určite by rušivo pôsobila budova na pozadí ako aj rozhodkyňa (Dostihové majstrovstvá chrtov SR)

Čas si pri športe vyskúšajte okolo 1/500s. Ak budete mať zamrznuté obrázky, čas znížte, aby ste vniesli do obrazu trochu dynamiky. Prečo sa nedá povedať nejaký univerzálny čas pri konkrétnych športoch? Lebo dokonca aj jedno družstvo sa môže od zápasu k zápasu pohybovať rýchlejšie alebo pomalšie podľa nálady, počasia a iných “elementov”.

Odporúčanie teda znie: nastavte si objektív na najnižšie clonové číslo, čas si nastavte na 1/500s a prispôsobte ISO tak, aby ste mali správnu expozíciu. Ak budete fotiť motošport, zistíte, že časom budete musieť ísť aj na 1/1000s (ak nefotíte panning), ak budete fotiť deti na futbale alebo hokeji, môžete ísť s časom kľudne aj na 1/250s. No a ak budete fotiť šachový turnaj, tak tam aj na 1/60s.

Mnohé dnešné fotoaparáty vedia používať automatické ISO, t.j. pri nastavenej clone a čase automaticky prispôsobujú ISO. To však nie je manuálny režim fotoaparátu, ale poloautomatický. Tento režim odporúčam používať len pri situáciách, kedy sa výrazne mení osvetlenie, napr. ak sledujete objekt a pritom sa otáčate smerom k slnku.

Zaostrovanie

Kým doteraz som pri nastavovaniach takmer stále písal manuálne, manuálne, manuálne, pri ostrení je situácia iná a tu je potreba zaostrovať automaticky. Fotoaparáty používajú dva režimy zaostrovania: jednorázové a kontinuálne. V športovej fotografii je vo väčšine prípadov používaný kontinuálny režim, pretože hráči a objekty sa pohybujú. Nemôžete zastaviť cyklistu, futbalistu, alebo hokejistu s tým, že si ho chcete cvaknúť. Rýchlosti sa pohybujú od 0km/hod, napr. na štartovej čiare, buly v hokeji, až cez 300km/hod vo formuli F1. Keďže som písal, že odporúčam používať objektív na čo najmenšom clonovom čísle, o to dôležitejšie je mať objekt čo najpresnejšie zaostrený. Podexpozíciu, preexpozíciu, rozmazanie pozadia dokážete upraviť postprocesom, ale ak budete mať nezaostrený objekt, s tým už nič nespravíte a snímok môžete zahodiť.

Zaostrujte na hlavy hráčov. Ostriaci bod voľte v hľadáčiku tak, aby bol priestor v smere pohybu hráča.

Jenorázové zaostrovanie môžete použiť pri šachovom turnaji, pri príprave bežcov na štarte, proste pri objektoch, ktoré sa smerom k Vám alebo horizontálne nepohybujú. Kontinuálne zostrovanie pri blížiacom sa, vzďaľujúcom sa, alebo horizontálne sa pohybujúcich objektoch. V prípade, že Váš fotoaparát nestíha zaostrovať, budete musieť prejsť na manuálne zaostrovanie, alebo jednorázové s jeho uzamknutím. Samozrejme, že v tomto prípade budete dosť obmedzený, ale ak technika nestíha, treba hľadať spôsoby, ako sa k uspokojivému výsledku dostať. Chcete napríklad fotiť motošport, ale fotoaparát nestíha zaostriť. Nájdete si teda miesto, kde pretekárske autá sú v zaujímavej pozícii, v šmyku v zákrute a pod. Dané miesto si zaostríte a čakáte, kým auto na miesto dorazí. Začnete fotiť sériovým snímaním. Je vysoko pravdepodobné, že ak urobíte v bode, ktorý máte zaostrený, pri prejazde auta 5 obrázkov, aspoň jeden bude ostrý. To sa týka aj ostatných rýchlych športov.

Predostrenie

Situácia, keď si môžete dovoliť jednorázové zaostrenie. Zaostrené bolo na brankárku a čakal som na vhodný moment pre stlačeie spúšte (prípravný zápas Slovenskej ženskej reprezentácie s chalanmi s HC Slovan Bratislava)

S ostrením súvisí aj stabilizácia obrazu. Tu je rada jednoduchá. Ak váš objektív túto možnosť má, využívajte ho. Využívajte ho vždy, keď fotoaparát držíte v ruke. Ak ho máte na monopode, statíve, alebo používate čas 1/1000s a kratší tak stabilizáciu vypnite, pretože tu Vám môže práve spôsobiť rozostrenie snímku.

Ešte jeden poznatok na záver tejto časti. Ak fotíte horizontálne sa pohybujúce objekty, nájdite si také stanovisko, ak ste pravák, aby ste objekt sledovali v smere hodinových ručičiek a ak ste ľavák, proti smeru hodinových ručičiek. Náš mozog je orgán ešte dosť nepreskúmaný a ostrejšie snímky získate, ak sa tohto pravidla budete držať. Samozrejme netvrdím, že naopak to nemôže fungovať. Funguje, ale chce to už viac tréningu a skúseností.

Nabudúce…

V tretej časti si povieme, ako sa na fotenie športu pripraviť a ako fotiť nejaké konkrétne športy.

Športová fotografia – 1. časť

Športová fotografia – 3. časť

Športová fotografia – 4. časť

Pin It on Pinterest