fotograf

 

Fotograf na Európskom súdnom dvore zažaloval školu, ktorého žiačka v referáte použila jeho voľne dostupnú fotografiu z iného portálu s tým, že fotografia bola nahraná na školský server

Pojem „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa umiestnenie fotografie na internetovej stránke, ktorá bola pôvodne zverejnená na inej internetovej stránke bez obmedzení zabraňujúcich jej stiahnutiu a so súhlasom nositeľa autorského práva. Takto znie rozsudok Európskeho súdneho dvora zo 7.8.2018. Teda použiť na internetovej stránke fotografiu, ktorá bola voľne dostupná na inej internetovej stránke so súhlasom autora, si opätovne vyžaduje súhlas autora.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol podaný v rámci sporu medzi Land Nordrhein‑Westfalen (Spolková republika Severné Porýnie – Vestfálsko, Nemecko) a pánom Dirkom Renckhoffom, fotografom, ktorého predmetom je fotografia, vyhotovená pánom Renckhoffom a voľne dostupná na internetovej stránke. Tú bez súhlasu použila žiačka školy nachádzajúcej sa v tejto spolkovej krajine na účely ilustrácie školského referátu, ktorý táto škola zverejnila na inej internetovej stránke.

Súdny dvor v právnom rámci uvádza: “Ak majú autori alebo výkonní umelci pokračovať vo svojej tvorivej a umeleckej práci, musia za používanie svojej práce dostávať primeranú odmenu, rovnako ako producenti, aby boli schopní financovať túto prácu. Investície potrebné na výrobu produktov, ako sú zvukové záznamy, filmy alebo multimediálne produkty a služby, ako sú služby “na požiadanie”, sú značné. Primeraná právna ochrana práv duševného vlastníctva je nevyhnutná na zaručenie dostupnosti takejto odmeny a na zaistenie uspokojivej návratnosti týchto investícií.” Samozrejme Súdny dvor nezabúda aj na výnimku: “Členské štáty môžu zabezpečiť výnimky alebo obmedzenia práv poskytnutých podľa článkov 2 a 3 a to na použitie na výhradný účel ilustrácie pri vyučovaní alebo vedeckom výskume, pokiaľ je označený prameň vrátane mena autora, ak sa nestane, že to nie je možné a v rozsahu, ktorý je oprávnený nekomerčným účelom, o ktorý ide.”

 
Otázka, na ktorú Súdny dvor odpovedal

„Predstavuje umiestnenie diela, ktoré je so súhlasom nositeľa autorského práva voľne dostupné všetkým používateľom internetu na cudzej internetovej stránke, na vlastnú verejne dostupnú internetovú stránku, sprístupnenie verejnosti v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29/ES, keď sa dielo najprv skopíruje na server a potom sa odtiaľ nahrá na vlastnú internetovú stránku?“

 
O prejudiciálnej otázke

Umiestnenie fotografie na internetovej stránke, ktorá bola pôvodne zverejnená na inej internetovej stránke bez obmedzení a so súhlasom nositeľa autorského práva, predstavuje „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29. Treba pripomenúť, že toto ustanovenie stanovuje, že členské štáty poskytnú autorom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos ich diel. Zo smernice 2001/29 vyplýva, že hlavným cieľom tejto smernice je zavedenie vysokej úrovne ochrany autorov, ktorá im umožní získať zodpovedajúcu odmenu za používanie ich diel, najmä v súvislosti s ich verejným prenosom.

V prejednávanej veci umiestnenie fotografie na internetovej stránke, ktorá bola pôvodne zverejnená na inej internetovej stránke a neskôr skopírovaná na súkromný server, musí byť kvalifikované ako „sprístupnenie“, a v dôsledku toho ako „akt prenosu“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29. Takéto umiestnenie fotografie totiž umožňuje návštevníkom internetovej stránky, na ktorej sa uskutočnilo, prístup k fotografii na tejto internetovej stránke. Prenos diela nie prostredníctvom hypertextového odkazu, ale prostredníctvom nového umiestnenia diela na internetovej stránke odlišnej od internetovej stránke, na ktorej toto dielo už bolo sprístupnené so súhlasom nositeľa autorských práv, musí byť považované za „nový verejný prenos“. A to najmä vzhľadom na okolnosť, že po tomto novom umiestnení už uvedený nositeľ nemôže vykonávať svoju kontrolu nad pôvodným prenosom uvedeného diela.

 

Sprístupnenie a prenos diela

Pokiaľ ide o sprístupnenie chránených diel prostredníctvom hypertextového odkazu na inú internetovú stránku, na ktorej bol pôvodný prenos uskutočnený, verejnosť, ktorej bol uvedený pôvodný prenos určený, totiž tvorili všetci potenciálni návštevníci dotknutej stránky, lebo vzhľadom na to, že prístup k dielam na tejto stránke nepodliehal nijakému obmedzeniu, mohli mať k týmto dielam voľný prístup všetci používatelia internetu. Súdny dvor konštatoval pritom, že také sprístupnenie dotknutých diel prostredníctvom hypertextového odkazu ako vo veciach, v ktorých boli vydané tieto rozsudky, nevedie k prenosu predmetných diel vo vzťahu k novej verejnosti. Avšak na rozdiel od hypertextových odkazov, ktoré podľa judikatúry Súdneho dvora okrem iného prispievajú k riadnemu fungovaniu internetu tým, že umožňujú šírenie informácií v tejto sieti vyznačujúcej sa širokou dostupnosťou k obrovskému množstvu informácií. Umiestnenie diela bez súhlasu nositeľa autorského práva na internetovej stránke, ktoré bolo pôvodne sprístupnené so súhlasom nositeľa autorského práva na inej internetovej stránke, neprispieva v rovnakej miere k dosiahnutiu tohto cieľa. Práva, ktoré autorom zaručuje článok 3 ods. 1 smernice 2001/29, majú preventívnu povahu.

Pokiaľ ide o akt prenosu, ktorý predstavuje vloženie hypertextového odkazu na internetovú stránku, na dielo, ktoré bolo pôvodne zverejnené so súhlasom nositeľa autorského práva, preventívna povaha práv nositeľa je zachovaná, ak je autorovi, ktorý si už neželá viac sprístupňovať svoje dielo na dotknutej internetovej stránke, zabezpečená možnosť odstrániť toto dielo z internetovej stránky, na ktorej bolo pôvodne sprístupnené, čím sa každý hypertextový odkaz na neho stane úplne bezpredmetným. Naproti tomu za okolností sporu vo veci samej umiestnenie diela na inej internetovej stránke vyvolá nový prenos nezávislý od pôvodného povoleného prenosu. V dôsledku tohto umiestnenia bude takéto dielo k dispozícii na poslednej internetovej stránke nezávisle od predchádzajúceho súhlasu autora a navzdory akémukoľvek konaniu nositeľa práv, ktorý sa rozhodne, že už viac nebude sprístupňovať svoje dielo na internetovej stránke, na ktorej bolo toto dielo pôvodne sprístupnené s jeho súhlasom.

 
Záver

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné na položenú otázku odpovedať tak, že pojem „verejný prenos“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa umiestnenie fotografie na internetovej stránke, ktorá bola pôvodne zverejnená na inej internetovej stránke bez obmedzení zabraňujúcich jej stiahnutiu a so súhlasom nositeľa autorského práva.

 

P.S. Z tohto je zrejmé, že ak niekto skopíruje fotografiu a umiestni ju na iný server, pričom autor stratí možnosť zneprístnupniť svoju fotografiu, prišlo k porušeniu jeho autorských práv. Ak niekto zverejní fotografiu jej prelinkovaním, hypertextovým odkazom, je to v poriadku, pretože pokiaľ autor zneprístupní svoje dielo, hypertextový odkaz sa stane bezpredmetný.

Rozsudok C‑161/17

 

Súvisiace: GDPR strašiak fotografov?

Pin It on Pinterest